Poloha vzhľadom na okolie

Pamätník Obetiam Holokaustu Cesta bez návratu je postavený na mieste zberného tábora na Závodskej ulici pri kasárňach.

Text nápisue

Na tomto mieste od marca do októbra 1942 stál zberný tábor z ktorého bolo tisíce slovenských židov deportovaných do tábora smrti

Nasleduje preklad po hebrejsky a anglicky.

Text na pamätníku: "Tento pamätník odhalený 2004, bol vytvorený na pamiatku minulým a pripomienku budúcim generáciám z iniciatívy primátora mesta Žiliny Ing. Jána Slotu, Návrh a model Jakob Enyedi a Arieh Klein z Jeruzalema (rodeného Žiličana)".

Všeobecný popis

Na zemi je kus koľajníc ako symbol deportácií židov. Na podvaloch je napísaný text v troch jazykoch (slovensky, hebrejsky a anglicky): Cesta bez návratu – דרך ללא חזרה – Road of no Return. Na vysokom pylóte Pamätníka "Cesta bez návratu" je jeden zo symbolov judaizmu a židovského národa - Dávidova hviezda. Autor Arieh Klein dômyselne stvárnil šesťcípu hviezdu z dvoch rovnostranných ihlanov tak, že upúta z diaľky a pri rôznych uhloch pohľadu na Pamätník, dokonca aj z výšky, vidieť neprehliadnuteľné umelecké stvárnenie Dávidovej hviezdy.

Zachovalosť

dobrý

Okolnosti odhalenia pamätníka

Autor myšlienky postaviť pamätník na mieste zberného tábora bol Arieh Klein (1927-2015), žilinský rodák, preživší holokaustu, ktorý po vojne a nástupe komunistov v Československu emigroval do Izraela. Pamätník bol odhalený 4. júla 2004 za účasti prezidenta SR a autora diela. Udalosti sa zúčastnili obyvatelia Žiliny a desiatky žilinských židov z viacerých európskych krajín a Izraela.

Neskoršia história

Hviezda s hmotnosťou asi 80 kg bola vyrobená v Izraeli. Podľa židovskej tradície bol tento symbol na štítoch bojovníkov kráľa Dávida (1031 - 931 pred n. l.). V 30. a 40. rokoch 20. storočia v nacistickom Nemecku a ním okupovaných územiach všetci židia starší ako 6 rokov museli byť povinne označení žltou Dávidovou  hviezdou so slovom Jude (žid) uprostred. Dnes sa modrá Dávidova hviezda nachádza na vlajke štátu Izrael.

Súčasný význam

V Žiline žili Židia vo väčšom počte až v druhej polovici 19. storočia, dovtedy mohli bývať v meste len dve židovské rodiny a iní do mesta mohli prichádzať len cez deň za obchodom, na noc museli mesto opustiť. V roku 1850 si Židia v meste postavili modlitebňu a cheder - židovskú ľudovú školu.  V roku 1881 bola náboženská obec dosť veľká na to, aby si postavila vlastnú synagógu. Založili aj židovský klub Makabi najmä pre mládež, kde sa venovali nie len telovýchove a športu, ale aj vzdelávaniu a kultúre. V roku 1942 žilo v Žiline asi 3 500 židov. Počas druhej svetovej vojny bol v Žiline zriadený veľký zberný tábor, odkiaľ vypravovali transporty do koncentračných táborov. Sústreďovací tábor začal fungovať 21. marca 1942 vo vojenských objektoch Štefánikových kasární na Rajeckej ceste v mestskej časti Rudiny. Sústreďovali tu židov z celého územia Slovenska, často celé rodiny, muži, ženy a deti. Žili v drevených barakoch, spali na drevených pričniach na slame. V tábore bolo v jednom čase sústredených od 150 do 1200 osôb. Bolo to najväčšie zberné stredisko, z ktorého deportovali až 18 223 židov z celého Slovenska. Sídlo Židovskej náboženskej obce Žilina na ulici Hollého 9 je budova postavená v roku 1934. V máji 1944 sa tu ukrývali prví dvaja utečenci z Osvienčimu Rudolf Vrba (Walter Rosenberg) a Alfréd Wetzler a práve tu spisali 30-stranovú správu o tom, aké hrôzy boli páchané na Židoch v Osvienčime. Ich správa sa prostredníctvom Pracovnej skupiny dostala do celého sveta, poskytla informácie o masovom vyvražďovaní Židov. Je to jeden z najdôležitejších dokumentov 20. storočia. Po vojne táto budova slúžila na ubytovanie navrátilcov z koncentračných táborov.

Publikácie, zdroje, linky

zilina-gallery.sk/picture.php?/40221/category/181

www.tikzilina.eu/pamatnik-cesta-bez-navratu/