Poloha vzhľadom na okolie

V centre mesta Nitra, na námestí Jána Pavla II. na ľavej strane cesty na Nitriansky hrad a neďaleko jeho vstupnej brány.

Text nápisue

-

Všeobecný popis

Najväčší pamätník solúnskych bratov na Slovensku znázorňuje svätcov v dlhom mníšskom habite, s antickými črtami tváre. Sv. Cyril pravou rukou  žehná a v ľavej ruke drží hrubú knihu s reliéfom Ježiša Krista. Metod drží v ľavej ruke rímsku pyxidu, šperkovnicu.

Zachovalosť

dobrý

Okolnosti odhalenia pamätníka

Majestátne bronzové súsošie sv. Cyrila a Metoda vytvorila akademická sochárka Ľudmila Cvengrošová, slovenská výtvarníčka, ktorá sa vo svojej tvorbe často venuje témam a motívom z čias Veľkej Moravy. Súsošie odhalili v roku 1990. Vyvolalo vtedy polemiku o výtvarnom stvárnení a výbere a umiestnení niektorých historických detailov.

Neskoršia história

K cyrilometodskej tradícii sa vrátili v období národného obrodenia štúrovci. Svätci sú často prostriedkom politickej manipulácie nacionalistických strán a konzervatívnej časti cirkvi i napriek tomu, že boli veľmi progresívni a rozhľadení nie len na pomery svojej doby. Na Slovensku je Cyrilovi a Metodovi zasvätených takmer 80 kostolov. Ich meno nesú dve verejné univerzity v Trnave a Nitre, nemocnica v Bratislave a mnohé ďalšie inštitúcie. Stali sa témou početných umeleckých diel historického a náboženského charakteru v mestách a dedinách po celej krajine. 5.júla je im v Slovenskej republike venovaný štátny sviatok.

Súčasný význam

Bratia Cyril a Metod boli byzantskí vzdelanci, ktorí sa výrazne ovplyvnili dejiny Veľkej Moravy i kultúru východných slovanských národov. Cyril mal vynikajúce teologické, filozofické a jazykové vzdelanie, jeho starší brat Metod právnické. Boli scestovaní, a mali užitočné skúsenosti z misijnej cesty  u Chazarov. V 60. rokoch 9. storočia sa v strednej Európe stretávali nároky Východofranskej a Byzantskej ríše, teda boj o vplyv východofranských biskupov, rímskeho pápeža a carihradského patriarchu. Veľká Morava cirkevne podliehala vplyvu Východofranskej rííše. Veľkomoravský knieža Rastislav chcel svoje kniežatstvo zbaviť závislosti od Frankov, preto hľadal oporu v Ríme, pápež mu však nevyhovel, a tak sa obrátil na byzantského cisára (a patriarchu). Ten na Veľkú Moravu poslal misionárov Cyrila a Metoda. Cyril a Metod predbehli svoju dobu myšlienkou, že liturgia má byť pre lepšie porozumenie preložená do jazyka veriacich. Preto pre miestnu staroslovienčinu vytvorili nové písmo – hlaholiku. Založili slovanské učilište, vychovávali domácich vzdelancov a do staroslovienčiny prekladali náboženské a právnické texty, vytvorili pôvodné slovanské literárne diela. Na krátke obdobie dosiahli uznanie staroslovienčiny ako liturgického jazyka. Za svoju činnosť a nezávislosť a kvôli mocenským sporom boli z Veľkej Moravy vyhnaní a ich žiaci pokračovali na Balkáne, kde sa z hlaholiky vyvinulo písmo cyrilika a z nej neskôr azbuka, ktorá sa používa v mnohých krajinách dodnes. Ich myšlienka používania rodného jazyka v liturgii nakoniec uspela až počas reformácie v 16.storočí. Misijná činnosť svätého Cyrila a Metoda priamo či nepriamo zasiahla celú východnú Európu. Pápež Ján Pavol II. v  roku  1980 vyhlásil za spolupatrónov Európy.

Publikácie, zdroje, linky

vypadni.sk

rozhovor s historikom