Poloha vzhľadom na okolie

Busta na pylóne pred budovou Slovenskej národnej rady.

Text nápisue

Alexander Dubček

slovenský štátnik

1921 - 1992

Všeobecný popis

Bronzová busta (100 x 48 x 47 cm).

Zachovalosť

dobrý

Okolnosti odhalenia pamätníka

20. augusta 2002 odhalili na rovnomennom námestí v Bratislave bronzovú bustu známeho politika Pražskej jari, Alexandra Dubčeka. Stalo sa tak vo výročný deň okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy a desať rokov po tragickej autonehode, na následky ktorej Alexander Dubček skonal. Na slávnostnom akte odhalenia busty sa zúčastnil aj vtedajší prezident Rudolf Schuster, prvý slovenský prezident Michal Kováč s manželkou a vtedajší predseda vlády Mikuláš Dzurinda. Busta je deilom akademickej sochárky Ľudmily Cvengrošovej.

Neskoršia história

Pamiatku Alexandra Dubčeka si uctili na rôznych miestach Európy. Jeho busta bola po prvýkrát odhalená v Bologni v 1993 rok po jeho tragickej smrti. neskôr v Strassbourgu, Bruseli, Ríme a českom mestečku Humpolec, neďaleko ktorého havaroval.

Súčasný význam

Alexander Dubček sa narodil v roku 1921. Ako 4-ročný odišiel s rodičmi v rámci programu Interhelpa do Sovietskeho Zväzu a do Československa sa vrátili až v roku 1938. V druhej svetovej vojne Dubček ako člen ilegálnej Komunistickej strany bojoval v Slovenskom národnom povstaní. Po vojne jeho kariéra v strane rýchlo stúpala. V 60-tych rokoch bol tvárou Pražskej jari - reformného hnutia v Komunistickej strane i celej krajine. Stal sa tak doma najobľúbenejším a vo svete známym politikom. Po druhej svetovej vojne Československo patrilo do sovetskej sfŕy vplyvu. Myšlienky Pražskej jari reformovať politiku a ekonomiku nevyhovovali ZSSR preto nasledovala invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Bola to najrozsiahlejšia vojenská operácia od konca druhej svetovej vojny. Dubček a iní vrcholní politici boli unesení do Moskvy, prinútení zmeniť názory, politickú orientáciu a zakrátko ich nahradila nová politická reprezentácia, ktorá ochotne plnila očakávania Moskvy. Okupačné vojská v Československu ostali do roku 1991 a ich prítomnosť zásadne ovplyvňovala politiku i bežný život v krajine. Augusta 2008 bol parlamentu predložený návrh zákona o zásluhách Alexandra Dubčeka. Podľa tohto návrhu sa do budovy parlamentu mala umiestniť busta Dubčeka a pamätná tabuľa. Prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) z roku 1968 Alexander Dubček sa mimoriadne zaslúžil o demokraciu, slobodu slovenského národa a ľudské práva. Vyplynulo to zo zákona, ktorý schválili 23. októbra 2008 poslanci Národnej rady SR. Zákon nadobudol účinnosť od 1. januára 2009. Zákonodarcovia však rozhodli, že Dubček nebude mať bustu vo vstupnej hale budovy parlamentu, ako sa pôvodne navrhovalo. Poslanci parlamentu schválili pozmeňovací návrh, podľa ktorého mala byť už na existujúcu bustu tohto politika pred budovou NR SR umiestnená tabuľa s textom potvrdzujúcim jeho zásluhy o demokraciu. Myšlienky Alexandra Dubčeka presiahli aj hranice Československa a možno aj preto je dnes jeho meno také známe vo svete.

Publikácie, zdroje, linky

https://sk.wikipedia.org/wiki/Alexander_Dub%C4%8Dek