Poloha vzhľadom na okolie
V mestskom parku medzi vlakovou stanicou a starým mestom Košice.
Text nápisue
HRDINA SLOVENSKÉHO
NÁRODNÉHO POVSTANIA
MJR. IN MEMORIAM LUDOVÍT
KUKORELLI
1914-1944
Všeobecný popis
Bronzová busta na žulovom pylóne.
Zachovalosť
potrebuje rekonštrukciu
Okolnosti odhalenia pamätníka
Busta bola odhalená v roku 1958 podľa návrhu akademického sochára A. Račko a Ing. arch L. Greča. V roku 1976 bol pamätník obnovený.
Neskoršia história
Kukorelli je hrdina dvoch filmov natočených v sedemdesiatych rokoch.Boli po ňom pomenované mnohé ulice, miesta, park v hlavnom meste a pod. V Parku Kukorelli v Bratislave jedna z posledných pamätníčok oslobodzovania Východného Slovenska Anna Bergerová, ktorá Kukorelliho poznala osobne, iniciovala osadenie pamätnej tabule v septembri 2018.
Súčasný význam
Kukorelli má niekoľko búst v rôznych mestách a obciach Slovenska.
In memoriam bol povýšený do hodnosti brigádny generál a vyznamenaný in memoriam: Československý vojnový kríž 1939, Medaila Za chrabrosť, Rad Červenej hviezdy.
Ľudovít Kukorelli bol jeden z najvýznamnejších organizátorov partizánskeho hnutia na Slovensku. Narodil są v roku 1914 na Orave. Rodina sa neskôr presťahovala do Košíc, kde zmaturoval na reálnom gymnáziu. Základnú prezenčnú službu skončil v hodnosti podporučíka a prihlásil sa do Československej armády, chcel byť vojenským letcom. Leteckú školu absolvoval v Čechách. Po rozpade Československa sa prihlásil na veliteľstve v Piešťanoch. Zakrátko ho povýšili na pobočníka veliteľa 3. leteckého pluku. Vtedy sa zapojil do konšpiračnej činnosti ako člen občianskych odbojových formácií Flóra a Justícia, ktoré posielali informácie exilovej československej vláde v Londýne. Dôstojníci organizovali ilegálny prelet piešťanských letcov do Juhoslávie, ich plán však prekazil vpád Wehrmachtu v apríli 1941. Kukorelliho zatkli, vojenský súd mu vymeral deväť mesiacov väzenia, zbavil hodnosti a vylúčil z armády. V marci 1940 odmietol pamätnú medailu za účasť na vojenskom ťažení proti Poľsku, na ktorom sa odmietol podieľať. Následne mu minister obrany za „pohŕdanie národným vyznamenaním“ pozastavil sľubnú vojenskú kariéru. Po prepustení v rámci amnestie Kukorelli pokračoval v odboji. Cestoval v prestrojení za obchodného agenta s písacími strojmi a nadväzoval kontakty. Stále ho sledovala Ústredňa štátnej bezpečnosti, bol opakovane zatknutý aj gestapom, no zakaždým ušiel. Keď po štvrtýkrát odmietol nastúpiť na ruský front, musel sa schovávať, a ÚŠB po ňom vyhlásila celoštátne pátranie. Ukryl sa na rodnej Orave a potom v Nízkych Beskydách s drevorubačmi, utečencami z nemeckých zajateckých táborov a rasovo prenasledovanými organizoval bojové jánošíkovské družiny. Sotva 30-ročný viedol koncom 1944 ako náčelník štábu najpočetnejšieho partizánskeho zväzku na východnom Slovensku pol druha tisíca spolubojovníkov z obkľúčenia nemeckých okupantov. Padol za záhadných okolností asi 150 metrov od zákopov Červenej armády.