Poloha vzhľadom na okolie

V strede Starého mesta Bratislava na rušnej frekventovanej ulici oproti Univerzitnej knižnici.

Text nápisue

V tomto dome založil Sigmund Steiner v roku 1847 antikvariát Steiner Rodina Steinerovcov tu žila od 19.storočia (okrem obdobia holokaustu) do polovice dvadsiateho storočia. Táto pamätná tabuľa je zároveň spomienkou na šestnásť členov rodiny, ktorí zahynuli v koncentračných táboroch v rokoch 1942 – 1944. Nch sú ich duše pripojené do zväzku živých. Pamätaj a nezabudni!

Všeobecný popis

Pamätná tabuľa označuje pôvodný antikvariát, obete holokaustu a bezohľadných arizácií.

Zachovalosť

dobrý

Okolnosti odhalenia pamätníka

V roku 2012 potomkovia rodiny odhalili tabuľu na budove antikvariátu Steiner.

Neskoršia história

História antikvariátu na Slovensku siaha do roku 1847 na Židovskej ulici v Bratislave. Chudobná židovská vdova Josephine Bendinerová, rodená Künichová, začala predávať a požičiavať knihy, ktoré jej brat doniesol z Viedne. Josephine sa o rok znova vydala a jej manžel Sigmund Steiner pokračoval. Antikvariát presunul na Ventúrsku ulicu, keď už Židia mohli bývať aj vnútri hradieb. Steinerovci viedli antikvariát niekoľko desaťročí. Počas 2. svetovej vojny bol obchod arizovaný spisovateľom Ľudom Ondrejovom. Steinerovci u po arizácii ešte chvíľu pracovali, no keď začali deportácie, Ondrejov ich nahlásil úradom. V koncentračných táboroch zahynulo počas vojny celkovo 16 členov steinerovskej rodiny. Antikvariátu Steiner bol znova otvorený až v roku 1991. V steinerovskej tradícii pokračuje nová majiteľka, ktorá roky pracovala v antikvariáte Slovenská kniha so Selmou Steinerovou. Zo starého antikvariátu sa nezachovalo takmer nič, pretože knihy po arizácii pripadli Matici Slovenskej. Mnohé knihy Selmin strýko odložil u známych, ale zničili ich Rusi pri oslobodzovaní. Do predaja tak dali spoločníčky ich vlastné knihy. Dnes sa antikvariát zameriava na staré tlače z 16. až 19. storočia, staré grafiky a najmä humanitné vedy.

Súčasný význam

Pripomienka arizácií, ktoré prebiehali na  Slovensku počas druhej svetovej vojny. Arizáciu, čiže vyvlastnenie a prevod majetku Židov na nežidov (“árijcov“)  a prepúšťanie židovských zamestnancov riadil Ústredný hospodársky úrad ako nástroj ľudáckeho režimu a Židov vyradil z hospodárskeho a sociálneho života na Slovensku. Počas druhej svetovej vojny arizácia zasiahla všetky druhy majetku Židov žijúcich na Slovensku. Z celkového počtu asi 12 300 podnikov vo vlastníctve Židov bolo v rokoch 1941 – 1942 arizovaných viac ako 2200 podnikov a  viac ako 10000 podnikov bolo likvidovaných. Pre Slovensko mal proces arizácií priniesť properitu, ale znamenal hospodársky úpadok, keďže mnohé prosperujúce podniky boli likvidované a mnohí arizátori podniky spravovať nevedeli. Najviac sa z arizácií obohatili členovia Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a Hlinkovej Gardy, ktoré nemali záujem o dlhodobú správu židovského majetku alebo nemali potrebné schopnosti. Židia boli arizáciou úplne ochudobnení a stali sa sociálnou a ekonomickou príťažou pre štát a ten rozhodol o ich deportáciách do koncentračných táborov. Približne 70.000 židov bolo v táboroch smrti zavraždených. Na webe Ústavu pamäti národa je zverejnená databáza, ktorá vychádza z evidencie Ústredného hospodárskeho úradu, Ministerstva hospodárstva a Hlinkovej gardy z rokov 1942 – 1944.

Publikácie, zdroje, linky

Lýdia Piovarcsyová, the story of the daughter of the last owners at memoryofnations.cz

Steiner house

List of aryanizations in Slovakia Nation Memory's Institute

Aryanization in the Slovak Republic