Poloha vzhľadom na okolie

Na frekventovanom mieste uprostred zvyšku pôvodného námestia, kde do roku 1969 stála synaóa.

Text nápisue

zachor

pamätaj

Všeobecný popis

Pamätník tvorí nefiguratívna plastika s motívom Dávidovej hviezdy na čiernom granitovom podstavci s hebrejským nápisom „zachor“ a slovenským „pamätaj“ symbolizuje opustený dom s dávidovou hviezdou. Dve reliéfne tabule na plastike symbolizujú dvere i náhrobné kamene. Na platniach sa premietajú vchádzajúce a vychádzajúce tiene - symboly tých, ktorí sa nevrátili, a tých, ktorým sa vrátiť podarilo. Pamätník holokaustu sleduje na dlažbe obrys zbúranej neologickej synagógy, ktorej silueta je znázornená na stene spomienok.

Zachovalosť

dobrý

Okolnosti odhalenia pamätníka

Pomník od akademického sochára Milana Lukáča a architektov Petra a Lucie Žalmanovcov je symbolom násilných deportácií Židov do koncentračných táborov, opúšťania domovov a nakoniec aj zbúrania celej bratislavskej židovskej štvrte. Opustený dom preto, lebo práve na tomto mieste stála synagóga a v jej blízkosti židovská štvrť, ktoré tu už nie sú.

Neskoršia história

Mnohí ľudia sa zastavujú pri pamätníku holokaustu, je to obľúbená zastávka turistických prehliadok. Podľa židovskej tradície na pamätník  kladú kamene rôznej veľkosti. Pamätný Deň obetí holokaustu a rasového násilia 9. septembra  pripomína osud prenasledovaných občanov vojnového slovenského štátu - Židov a Rómov. V tento deň sa pri Pamätníku obetiam holokaustu konajú spomienkové akcie s kladením vencov, príhovormi členov vlády a za prítomnosti veľvyslancov viacerých krajín, predstaviteľov Židovských obcí, Židovského múzea, Rómskych inštitúcií, viacerých cirkví a širokej verejnosti. Pri tejto príležitosti čítajú mená obetí známe osobnosti verejného života. Odkazom týchto obetí je nepripustiť, aby sa do vzťahov medzi príslušníkmi väčšinovej spoločnosti, Židov, Rómov, homosexuálov a príslušníkov iných menšín dostalo násilie, nevraživosť a nenávisť.

Súčasný význam

Židia v Bratislave žili v stredoveku vo vnútri mestských hradieb. Viackrát ich vyhnali z mesta. v roku 1335 synagógu cisterciáni žiadali zbúrať v liste ostrihomskému arcibiskupovi. Židovským centrom európskeho významu bola Bratislava v 19. storočí vďaka  rabínovi Chatamovi Soferovi a jeho ješive. V Bratislave boli kedysi tri synagógy. Ortodoxná synagóga na Zámockej ulici, ktorú vyhodili do vzduchu nacisti počas vojny a jej zvyšky odstránili komunisti. Neologickú synagógu v maurskom štýle na Rybnom námestí z roku 1893 zbúrali v roku 1969 kvôli výstavbe nového mosta, ktorý spojil nové sídlisko Petržalka so Starým Mestom. Zbúrali  časť Židovskej ulice a ubrali z Rybného námestia. Dnes je v Bratislave jediná synagóga na Heydukovej ulici z roku 1923, je ortodoxná. Po 2. svetovej vojne sa väčšina bratislavských židov nevrátila z koncentračných táborov. Tí, čo sa vrátili, neboli vítaní a  našli vo svojich domoch a bytoch cudzích ľudí, preto väčšina emigrovala do Palestíny. Dnešná židovská komunita a budovy sú len zlomky toho, čo tu bolo kedysi.

Publikácie, zdroje, linky

jewishbratislava.sk/sk/pamatnik-holokaustu

visitbratislava.com Mapa Židovskej Bratislavy

bratislavskerozky.sk/kam-zmizlo-podhradie-zidovska-stvrt

Prechádzka židovskou bratislavou so sprievodcom