Poloha vzhľadom na okolie

Na Hviezdoslavovom námestí pod stromami medzi budovou Slovenského národného divadla a Slovenskou filharmóniou (Redutou).

Text nápisue

Na počesť Sviečkovej demonštrácie 25.marca 1988.

Všeobecný popis

Na trojuholníkovej dlaždenej ploche sa nachádza okrúhly pamätník zo žuly, skla a kovu s výškou 97 cm a priemerom 125 cm. Na trojuholníkovej dlažbe je nápis Na počesť Sviečkovej demonštrácie 25.marca 1988.

Zachovalosť

dobrý

Okolnosti odhalenia pamätníka

25.marca 1988 sa konala pokojná manifestácia občanov za dodržiavanie náboženských a občianskych práv a slobôd v socialistickom  Československu. Od nástupu k moci vo februári 1948 komunisti obmedzovali slobodu viery a náboženského presvedčenia. Zrušili všetky rehole, ponechali jeden seminár, založili organizáciu Pacem in Terris – členom bola asi tretina kňazov, kolaborovala s komunistickým režimom. Pápežom nebola povolená. Vznikla tajná cirkev, napr. Fatima. Veriaci laici si vytvárali náboženské krúžky, ktoré sa pravidelne stretávali v bytoch, spoločne sa modlili a čítali sväté písmo. Vydávanie náboženskej literatúry bolo zakázané, preto vychádzala v samizdatoch. Prvotná myšlienka na konanie protestov vznikla v zahraničí. Podpredseda Svetového kongresu Slovákov, emigrant Marián Šťastný, navrhol 25. marca 1988 organizovať protestné zhromaždenia za dodržiavanie náboženských práv a slobôd v ČSSR pred jej zastupiteľskými úradmi vo svete (nakoniec sa nekonali). List o tom poslal tajne (zabalený v čokoláde Milka) disidentovi Jánovi Čarnogurskému. Predstavitelia tajnej cirkvi na Slovensku sa pripojili formou krátkeho (30-minútového) pokojného zhromaždenia so sviečkami v rukách. Medzi organizátorov patrili František Mikloško, Ján Čarnogurský, Silvester Krčméry, Ján Chryzostom Korec a ďalší. Dielo vytvoril na 20.výročie demonštrácie Mgr. art. Patrik Kovačovský.

Neskoršia história

Manifestácia bola v súlade s platnými predpismi vopred ohlásená listom príslušnému úradu ako: "tichá manifestácia občanov za menovanie katolíckych biskupov, za úplnú náboženskú slobodu v Československu a úplné dodržiavanie občianskych práv v Československu”. Demonštráciu bola bez politických prejavov a hesiel, účastníci zhromaždenia vyjadrili súhlas s programom držaním horiacich sviečok. Oznam o manifestácii sa šíril ústne, vo vysielaní rádií Hlas Ameriky, Slobodná Európa a Rádio Vatikán, amatérskymi plagátikmi a letákmi. Na námestí sa zišlo päťtisíc veriacich, v uliciach vedúcich na námestie bolo blokovaných asi 6000 ľudí. Spievali a modlili sa. Verejná bezpečnosť blokovala prístup do Bratislavy, ulice vedúce na námestie, zmenila trasy liniek verejnej dopravy a kládla rôzne prekážky ľuďom, ktorí sa chceli zúčastniť manifestácie. Na rozptýlenie pozornosti v televízii neplánovane vysielali obľúbený film Angelika. Na potlačenie zhromaždenia veriacich občanov bolo nasadených tisíc  príslušníkov bezpečnosti a vodné delá. Celkovo bolo zadržaných 126 občanov ČSSR a 12 cudzích štátnych príslušníkov, vrátane akreditovaných novinárov.  Mnoho ľudí bolo surovo napadnutých bez ohľadu na vek a pokojné správanie. Hneď v ten večer priniesli správu o udalosti významné svetové médiá. Veľká Británia protestovala, keďže jej novinár bol zbitý. Niekoľko organizácií (napr Charta 77) poslalo protestné listy a prejavilo solidaritu s napadnutými. Brutálny zásah Verejnej bezpečnosti (polície) a Štátnej bezpečnosti (tajná služba) proti Sviečkovej manifestácii  hrubo potlačil občianske práva a slobody,  najmä slobodu zhromažďovania, zaručenú Ústavou ČSSR a zároveň medzinárodné zmluvy na ochranu občianskych práv, ktoré ČSR podpísala : Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (1976), Konferencie o bezpečnosti a spolupráci  v Európe (1975), aj Madridskej konferencie (1983).

Súčasný význam

Sviečková demonštrácia bola najväčším prejavom občianskeho odporu proti komunistickému režimu od roku 1969. Mnohým ľuďom dodala odvahu. Rok a pol po sviečkovej demonštrácii komunistický režim padol. Sviečková manifestácia je známou udalosťou, viacerí organizátori boli výraznými osobnosťami Nežnej revolúcie v novembri 1989. Mikloško a Čarnogurský boli v deň manifestácie zadržaní, Čarnogurský aj súdený a väznený – po revolúcií boli menovaní do vysokých politických funkcií, František Mikloško bol predseda paramentu a Ján Čarnogurský  ministrom vnútra. Obaja sú stále verejne aktívni. 25.marec sa stal Dňom boja za ľudské práva a pamätným dňom Sviečkovej demonštrácie.

Publikácie, zdroje, linky

Sviečková manifestácia website

Video ÚPN

ÚPN Sviečková manifestácia

František Mikloško memoryofnations.cz