Mauzóleum Andreja Hlinku
Rok odhalenia
1939
Osoba / osoby / udalosť, ktorým je venovaný pamätník
Andrej Hlinka, katolícky kňaz a politik, predstaviteľ autonomistickej Hlinkovej slovenskej ľudovej strany.
Lokalizácia
Zarevúca 19/18 03401 Ružomberok
Poloha vzhľadom na okolie
Na námestí v cetre Ružomberka, v meste, kde pôsobil väčšinu života.
Text nápisue
Mauzoleum of Andrej Hlinka
Všeobecný popis
Mauzóleum má dve časti, kaplnku a hrobku. Je tu busta Hlinku a nerezový kríž, ktoré počas rekonštrukcie v rokoch 1990 až 1991 nahradili sochu Panny Márie. Vedľa stojí novorenesančná budova Mestského úradu, ktorej súčasťou je fara, kde Andrej Hlinka pôsobil. V kalpnke je oltár Panny Márie a erb mesta. Naľavo za dvojkrídlovou bránou, bol sarkofág z čierneho ónyxového kameňa, nad ktorým sa vynímal slovenský znak s nápisom. Vnútorné steny i dlažba sú z mramoru. Na vonkajšej čelnej stene Mauzólea sú pamätné tabule - jedna o zásluhach Andreja Hlinku v roku 1939 a druhá obsahovala menný zoznam padlých Ružomberčanov v prvej svetovej vojne. Do hrobky 31. októbra 1939 slávnostne preniesli Hlinkove telesné pozostatky.
Zachovalosť
dobrý
Okolnosti odhalenia pamätníka
Pôvodná idea pamätníka padlým v prvej svetovej vojne pod Kostolom sv. Ondreja sa zmenila na mauzóleum Andreja Hlinku. Andrej Hlinka bol pochovaný do krypty jezuitov v Ružomberku v roku 1938. Mestská rada rozhodla transformovať vznikajúci pamätník obetiam prvej svetovej vojny na mauzóleum. Hlinkove ostatky uložili v mauzóleu 31. októbra 1939, tu boli do 4. februára 1945, keď ich z obáv pred poškodením prichádzajúcim sovietskym frontom previezli na dosiaľ neznáme miesto. Autormi Hlinkovho mauzólea sú Gažo Olejník, Jozef Švidroň a Jozef Glončák. Pamätné miesto vybudovala firma Uhlár a Martoník z Ružomberka, spolupracovalo kamenárstvo Vinduška zo Spišských Vlách a kováč Fero Milan z Ružomberka.
Neskoršia história
Po roku 1948 interiér Mauzólea uzatvorili, vstup zamurovali a priečelie upravili na pamätník padlým vojakom v svetových vojnách. Komplexná obnova Mauzólea prebehla v rokoch 1990 - 1991. V súčastnosti je pietnym miestom. Interiér je sčasti pôvodný, sochu panny Márie nahradil nerezový kríž, pribudla socha Andreja Hlinku od Fraňa Štefunka. V roku 2003 previezli do mauzólea originálnu presklenú rakvu s badateľnou stopou po priestrele, ktorý pochádza pravdepodobne z roku 1968, keď prechodne pobývala v krypte Dómu sv. Martina v Bratislave. Bronzová socha Andreja Hlinku bola vyobrazená na slovenskej bankovke s nominálnou hodnotou 1000,- Sk, ktorá sa používala do prijatia EURA v roku 2009.
Súčasný význam
Andrej Hlinka bol jedným z hlavných predstaviteľov hnutia za autonómiu Slovenska. Pochádzal z Černovej pri Ružomberku. Počas slovenského fašistického štátu bol považovaný za hrdinu. Jeho zástupca a následník v HSĽS sa stal prezidentom vojnového slovenského štátu. Hlinkova garda, polovojenská organizácia riadená HSĽS sa aktívne posieľala na holokauste na Slovensku. V období komunizmu bol Hlinka vykresľovaný ako “klérofašista”. Po páde komunizmu bol Hlinka znova rešpektovaný najmä v radoch národniarov a kresťanských organizácií, podstatná časť verejnosti má k nemu neutrálny vzťah. V roku 2007 bol prijatý tákon o zásluhách Andreja Hlinku, titul „otec národa“ mu však priznaný nebol. V roku 2018 vznikli o Hlinkovi dva dokumentárne filmy: „Hlinka“ režiséra Matúša Demka túto postavu sakralizuje, objektívnejší je dokument Vladislavy Sárkány „Andrej Hlinka, otec národa?“ Prvý vyvolal emocionálne reakcie, druhý vecnú diskusiu, čo reflektuje, že v sloveskej spoločnosti chýba odstup pri hodnotení Hlinkovej úlohy v dejinách.
Lokalizácia
Galéria fotografií
Žilinský kraj.
Słowacja ,034 01
