Poloha vzhľadom na okolie

V mestskom arku pri potoku Teplica pred bývalým múzeom L.Novomeského.

Text nápisue

-

Všeobecný popis

Bronzová socha Ladislava Novomeského v nadživotnej veľkosti, rozviatom kabáte a s typickou cigaretou v ruke stojí na podstavci z čierneho kameňa.

Zachovalosť

dobrý

Okolnosti odhalenia pamätníka

Socha Ladislava Novomeského bola v Senici odhalená 13. decembra 1984 na záver dvojdňového sympózia o L. Novomeskom. Autorom je akademický sochár Ján Kulich, dvorný sochár komunistickej strany a rektor Vysokej školy výtvarných umení v období normalizácie(16 rokov). V pozadí sochy bolo otvorené Múzeum L. Novomeského s kinosálou.

Neskoršia história

Po roku 1989 múzeum ako také zaniklo. Zvažovali aj odstránenie sochy. V júli 1990 zlikvidovali expozíciu, v budove zriadili pobočku Záhorskej knižnice, len vo vstupných priestoroch ostala expozícia venovaná osobnosti L. Novomeského. Mesto Senica budovu v roku 2008 odkúpilo a prenajalo Centru voľného času Stonožka. Budova má názov podľa časopisu, ktorý L. Novomeský vydával v rokoch 1924 až 1937.

Súčasný význam

Ladislav Novomeský sa narodil v roku 1904 v Budapešti, vyrastal v Senici. Bol učiteľom, novinárom komunistickej tlače, členom KSČ, vrcholným politikom a básnikom skupiny DAV - ľavicovej avantgardy. Počas druhej svetovej vojny bol členom ilegálneho vedenia Komunistickej strany Slovenska (KSS), podpredsedom Slovenskej národnej rady (SNR), pripravoval Slovenské národné povstanie (SNP). Po vojne bol podpredsedom SNR, povereníkom pre školstvo a osvetu, zakladal Slovenskú národnú galériu (SNG), viedol Maticu slovenskú a Spolok slovenských spisovateľov. V roku 1950 ho pozbavili všetkých funkcií, o rok uväznili a v roku 1954 vo vykonštruovanom procese (s Gustávom Husákom a Vladimírom Clementisom) obvinili z buržoázneho nacionalizmu a odsúdili na 10 rokov väzenia. Po roku ho podmienečne prepustili a o osem rokov rehabilitovali. Pracoval v Památníku národního písemnictví v Prahe, od 1962 pôsobil v Ústave slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied (SAV). Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 sa stal opäť členom Predsedníctva Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska (ÚV KSS) a predsedom Matice slovenskej. V roku 1970 sa vzdal funkcie člena Predsedníctva ÚV KSS. Zomrel po ťažkej chorobe 4. septembra 1976 v Bratislave. Vo svojich esejach sa predstavil ako znalec modernej kultúry. Prekladal z ruskej literatúry, najmä Pasternakovu tvorbu. V decembri 1976 po ňom pomenovali gymnázium na Tomášikovej ulici v Bratislave. V roku 1984 otvorili v Senici na jeho pamiatku Múzeum L. Novomeského. Bol omnoho lepší básnik než politik.

Publikácie, zdroje, linky

kultura.pravda.sk/kniha/clanok/367123-znamy-i-neznamy-ladislav-novomesky/

litcentrum.sk/autor/ladislav-laco-novomesky