Poloha vzhľadom na okolie

V širšom centre Trnavy stojí pred synagógou Status quo ante a je dobre viditeľný aj z ulice.

Text nápisue

Našim umučeným 1942 – 1945

Všeobecný popis

Kenotaf z čierneho mramoru, okolo stoja tri piliere prevzaté zo symboliky slobodomurárov.

Zachovalosť

dobrý

Okolnosti odhalenia pamätníka

Dielo slovensko-židovského architekta Artura Szalatnaia-Slatinského (1891 – 1961), ktorý navrhol synagógu na Heydukovej ulici v Bratislave, kúpeľné domy a vily. Pamätník holokaustu postavili v roku 1947 pred bývalou synagógou status quo ante v Trnave. Pamätník je dôležitým medzníkom architektonickej tvorby tohto druhu na Slovensku. Počas komunistického režimu bol holokaust na okraji záujmu. Oficiálna línia sa sústredila na hrdinstvo sovietskych osloboditeľov a partizánov v Slovenskom národnom povstaní a glorfikovala sa  na vedúca úloha komunistického odboja. Spomienka na holokaust bola vymazaná z pamäti verejnosti, pamätníky zriaďovali židovské obce vo svojich komunitných priestoroch a cintorínoch v rámci interných spomienkových osláv. Trnavský pamätník holokaustu predstavuje malú výnimku z tohto trendu – stojí pred synagógou a je dobre viditeľný aj z ulice. Z architektonického hľadiska predstavuje zaujímavú koncepciu – okolo kenotafu stoja tri piliere prevzaté zo symboliky slobodomurárov (architekt bol pred vojnou členom bratislavskej lóže). Roky 1942 – 1945 ohraničujú obdobie, kedy z fašistickej Slovenskej republiky odchádzali transporty do nacistických vyhladzovacích táborov.

Szalatnai prežil holokaust. V roku 1942 dostal prezidentskú výnimku z deportácií. Posledné mesiace vojny od jesene 1944, keď Slovensko obsadila nemecká armáda, prežil v úkryte a od roku 1945 používal priezvisko Slatinský. Artur Szalatnai-Slatinský je pochovaný na židovskom neologickom cintoríne v Bratislave. Bol pionierom modernej architektúry na Slovensku.

Neskoršia história

V deväťdesiatych rokoch 20. storočia pamätník kompletne obnovili. Stavbu využívali v 2. polovici 20. storočia ako sklad. V roku 1978 bola synagóga navrhnutá na zápis do zoznamu národných kultúrnych pamiatok.  V roku 1986 ju poškodil požiar, zachovali sa fragmenty výmaľby a galéria pre ženy, nesená liatinovými stĺpmi. Od roku 1994 je synagóga súčasťou Galérie Jána Koniarka v Trnave a slúži ako Centrum súčasného umenia. V roku 2015 prebehla rekonštrukcia celej synagógy financovaných z Európskej únie.

Súčasný význam

Židovská komunita v Trnave bola v stredoveku jazykovo aj nábožensky izolovaná. V 16. storočí svojho richtára a synagógu. V roku 1539 nariadil kráľ Ferdinand I. z Trnavy vyhnať všetkých židov na večné časy a toto nariadenie zopakoval v roku 1686 aj cisár Leopold I. Stredoveké židovské geto zmizlo bez stopy, no „večné časy“ skončili v roku 1783, keď osvietenský panivník Jozef II. Tolerančným patentom zrovnoprávnil všetky náboženstvá a zrušil obmedzenia počtu židov v mestách, ich hospodárske aktivity, vlastníctvo nehnuteľností či prístup k vzdelaniu. Židovská obec sa v Trnave rozrástla a  rokoch 1891 – 1897 vznikla podľa projektu viedenského architekta Jakuba Gertnera Synagóga Status quo ante: dvojvežová stavba neďaleko ortodoxnej synagógy,  typická židovská sakrálna architektúra kombinuje historizujúce a orientálne prvky. Počas druhej svetovej vojny židovská komunita v Trnave zanikla. Synagógy dnes neslúžia na náboženské účely, ale sú zrekonštruované a udržiavané. V Trnave pred vojnou žilo viac ako 3300 Židov, dnes len niekoľko rodín

Publikácie, zdroje, linky

www.abandonedrecreation.com/in-the-footsteps-of-artur-szalatnai-slatinsky

www.webumenia.sk/autor/10403

www.synagogue.sk/sk/synagoga/