Poloha vzhľadom na okolie

Pamätník roľníckej vzbury 1831 na území obce Haniska, na kopci Furča, južne od mesta Prešov.

Text nápisue

Pamätník roľníckeho povstania na výcodnom Slovensku. Národná kultúrna pamiatka. Roľnícke povstanie na východnom Slovensku vypuklo 25.júla 1831 v obci Kerstúr. Malo charakter živelnej ľudovej vzbury a zúčastnilo sa na ňom 40.000 povstacov vo vyše 150 obciach. Toto najväčšie povstnie v Uhrosku v 19.storočí proti feudálnemu útlaku a bezpráviu uhorské vojsko po jendom mesiaci krvavo poltačilo. 119 povstalcov bolo obesených, 1000 uväznených. Povstanie malo široký ohlas a urýchlilo pád feudalizmu. Autor pamätníka akad sochár J.Pospíšil 1938-39. Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti

Všeobecný popis

Hlavným motívom pamätníka je bronzová socha víťazne kráčajúceho muža, umiestnená na vysokom valcovom pylóne. V podnoží je súsošie 7 povstalcov, symbolicky znázorňujúce profesijné stavy povstalcov – zemania, mešťania, želiari, baníci, chudoba, ale aj richtári, učitelia a hajdúsi – teda zamestnanci štátu. Celková výška pamätníka je 20m. Postavy v súsoší sú vysoké 3,2m, bronzová socha na pylóne má 4,2m. V pravej ruke drží ratolesť. Sochy v súsoší sú vytesané z pieskovca.

Zachovalosť

dobrý

Okolnosti odhalenia pamätníka

Pamätník bol postavený roku 1938 v rámci osláv 20. výročia vzniku Československa a na pamiatku roľníckej vzbury z roku 1831. Slabá úroda v roku 1830 a o rok neskôr epidémia cholery z Haliče zaplavila celé východné Slovensko. Cholera urýchlila vypuknutie už skôr pripravovaného povstania poddaného obyvateľstva vo veľmi zaostalom feudálnom štáte, kde všetky spoločenské aj ekonomické vzťahy vychádzali z vlastníctva pôdy a boli brzdou akéhokoľvek pokroku. Proticholerové opatrenia ako zákaz voľného pohybu obyvateľstva, zákaz trhov a násilné podávanie liekov či dezinfekcia studní boli nesprávne interpretované ako snahu vrchnosti otráviť ľud. Povstanie bolo veľmi brutálne a brutálne aj potlačené, patrí k najväčším prejavom odporu proti feudálnemu zriadeniu – s počtom cca 4500 vzbúrencov. Vzburu viedli richtári obcí a niekoľko chudobných zemanov, zasiahla 150 východoslovenských obcí. Vzburu potlačilo vojsko. Neprimerane vysoký počet - 119 povstalcov popravili, mnohí ďalší boli telesne trestaní, medzi nimi aj ženy a deti. Poddanská otázka sa riešila v Uhorskom sneme a medzi rokmi 1832 – 1836 im boli priznané isté, hoci malé práva. Iniciatívu pri postavení pomníka mali najmä členovia Jubilárneho výboru mladých Slovákov na východnom Slovensku. Pamätník tvorí monumentálne súsošie z pieskovca od akademického sochára Jozefa Pospíšila a architekta Čeňka Vořecha.

Neskoršia história

Pomník bol v rokoch 1958, 1968 – 69 reštaurovaný.

Súčasný význam

Povstanie patrí k najväčším prejavom odporu proti feudálnemu zriadeniu a  reprezentuje bezmocnosť más ľudí zmeniť systém k lepšiemu v zastaralej monarchii. Dnes je obľúbeným miestom vychádzok a turistiky.

Publikácie, zdroje, linky

Gallery  drienican.sk/sarisska-spacirka-pamatnik-sedliackeho-povstania/

Jozef Pospíšil www.webumenia.sk/katalog?author=Posp%C3%AD%C5%A1il%2C+Jozef

explanation and description of the revolt:  korzar.sme.sk/c/4680959/vychodoslovenske-rolnicke-povstanie-v-roku-1831.html