Poloha vzhľadom na okolie

Pred budovou Miestneho úradu na voľnom priestranstve pri hlavnej ceste uprostred dediny Tešedíkovo.

Text nápisue

1947

A KITELEPITTET ES A DEPORTAIT MAGYAROK EMLEKERE

NA PAMIATKU VYSťAHOVANÝCH A DEPORTOVANÝCH MAĎAROV

Všeobecný popis

Uprostred štvorcovej vydláždenej platne stojí masívny kus vyhladenej kamennej dosky predelenej na dve časti, medzi ktorými je veľký niklový nápis 1947. Vedľa pamätníka je umiestnená tabuľa s názvami dedín, kam sa pôvodní obyvatelia Tešedíkova vysťahovali, vytesanými do bieleho kameňa.

Zachovalosť

dobrý

Okolnosti odhalenia pamätníka

Politika Beneša a Fierlingerovej vlády v roku 1945 spočívala v kolektívnej zodpovednosti a spoluvine nemeckej a maďarskej menšiny. Deportácie Maďarov a Nemcov boli odôvodňované kolektívnou zradou a revizionistickou vojnovou politikou Nemecka a Maďarska. Príslušníci nemeckej a maďarskej národnosti boli zbavení svojich občianskych, majetkových, sociálnych i národnostných práv. Starci, ženy a deti hynuli v mrazivých vagónoch určených pre dobytok počas týždne trvajúcich násilných deportácií. Rok 1947 bol rokom nútených deportácií Maďarov a Nemcov. tento pamätník je jediný svojho druhu na Slovensku, ktorý túto udalosť pripomína. Z obce vtedy nazývanej Pered bolo 153 rodín deportovaných na nútené práce do Čiech a 585 osôb vysídlili do Maďarska, do obcí na juhovýchod od Balatonu.

Neskoršia história

Súčasný význam

Maďari majú silnú národnostnú identitu. Miestni obivatelia v roku 2013 rorganizovali referendum za zmenu názvu ich dediny Tešedíkovo na pôvodný Pered. Väčšina hlasujúcich sa priklonila k historickému názvu, Názvoslovná komisia Ministerstva vnútra však prijala k výsledku referenda zamietavé stanovisko. Názov Tešedíkovo bol nariadený Komunistickou vládou v roku 1948 a je odvodený od mena známeho kňaza, spisovateľa a pedagóga Samuela Tešedíka, ktorý žil na prelome 18. a 19. storočia a s touto obcou sa jeho život nijako nespája.

Publikácie, zdroje, linky