Poloha vzhľadom na okolie
Pod hradným bralom na sútoku riek Dunaj a Morava, symbolicky na hranici, kde stála Železná opona
Text nápisue
Počas komunistického teroru bolo pri železnej opone zastrelených viac ako 400 ľudí. Bola tu železná opona, tá sa nedá odtiahnuť, tá sa dá iba rozbiť, štyristo ľudí tu položilo život, keď sa prebíjalo za svojimi právami. Človeče, voľný a neobmedzovaný, nezabudni, že sloboda pre myslenie, konanie a snívanie je hodnota pre ktorú sa oplatí nielen žiť, ale aj dávať obete.
(Na vnútornej strane)
Ústav pamäti národa
Konfederácia politických väzňov Slovenska
Všeobecný popis
Dostrieľaná kamenná brána, vo vnútri je ohnutá mreža a na vnútornej strane vytesaný tento text: Na pamiatku mužov a žien zabitých na úteku do slobody. Nasleduje dlhý zoznam priezvisk mužov a žien, ktorí boli pri úteku za slobodou na zabití hraniciach.
Zachovalosť
dobrý
Okolnosti odhalenia pamätníka
Na pamiatku štyroch stoviek mužov a žien usmrtených na hraniciach ČSSR pri pokuse o útek za "Železnú oponu" v rokoch 1945 – 1989, ako aj násilne vyhnaných zo svojej vlasti Ústav pamäti národa a Konfederácia politických väzňov Slovenska iniciovali postavenie pamätníka Brána Slobody pod hradom Devín, na sútoku riek Moravy a Dunaja. Pamätník 17. novembra 2005 v Deň boja za slobodu a demokraciu slávnostne odhalil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Hrušovský. Dielo autora Petra Meszároša znázorňuje rozstrieľanú bránu, vnútri ktorej je vyhnutá kovová mreža. Zmyslom železnej opony bolo zabrániť voľnému pohybu obyvateľov najmä z obavy pred emigráciou. Do roku 1965 bolo v plote vysoké napätie. V pohraničnom pásme boli vysídlené celé dediny. Pád Železnej opony začal v lete 1989 v Maďarsku - v júni vypli elektrické napätie, prestrihli plot a umožnili východným Nemcom emigrovať cez Rakúsko do Západného Nemecka.
Neskoršia história
Súčasný význam
Každý rok sa pri príležitosti štátneho sviatku Deň boja za slobodu a demokraciu pietneho aktu zúčastňujú vysokí predstavitelia Slovenskej republiky: prezident, premiér, politici, veľvyslanci, ale aj niekdajší politickí väzni združení v Konfederácii politických väzňov. Pripomínajú si v príhovoroch význam Novembra 1989 a dôležitosť každodenného boja za slobodu a demokraciu.