Brána Slobody

Rok odhalenia

2005

Osoba / osoby / udalosť, ktorým je venovaný pamätník

Obete Železnej opony - ktorí sa snažili utiecť z neslobodného sveta do slobodného v období rokov 1948 -1989.

Lokalizácia

Slovanské nábrežie, 84110 Devín

Poloha vzhľadom na okolie

Pod hradným bralom na sútoku riek Dunaj a Morava, symbolicky na hranici, kde stála Železná opona

Text nápisue

Počas komunistického teroru bolo pri železnej opone zastrelených viac ako 400 ľudí. Bola tu železná opona, tá sa nedá odtiahnuť, tá sa dá iba rozbiť, štyristo ľudí tu položilo život, keď sa prebíjalo za svojimi právami. Človeče, voľný a neobmedzovaný, nezabudni, že sloboda pre myslenie, konanie a snívanie je hodnota pre ktorú sa oplatí nielen žiť, ale aj dávať obete.

(Na vnútornej strane)

Ústav pamäti národa

Konfederácia politických väzňov Slovenska

Všeobecný popis

Dostrieľaná kamenná brána, vo vnútri je ohnutá mreža a na vnútornej strane vytesaný tento text: Na pamiatku mužov a žien zabitých na úteku do slobody. Nasleduje dlhý zoznam priezvisk mužov a žien, ktorí boli pri úteku za slobodou na zabití hraniciach.

Zachovalosť

dobrý

Okolnosti odhalenia pamätníka

Na pamiatku štyroch stoviek mužov a žien usmrtených na hraniciach ČSSR pri pokuse o útek za "Železnú oponu" v rokoch 1945 – 1989, ako aj násilne vyhnaných zo svojej vlasti Ústav pamäti národa a Konfederácia politických väzňov Slovenska iniciovali postavenie pamätníka Brána Slobody pod hradom Devín, na sútoku riek Moravy a Dunaja. Pamätník 17. novembra 2005 v Deň boja za slobodu a demokraciu slávnostne odhalil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Hrušovský. Dielo autora Petra Meszároša znázorňuje rozstrieľanú bránu, vnútri ktorej je vyhnutá kovová mreža. Zmyslom železnej opony bolo zabrániť voľnému pohybu obyvateľov najmä z obavy pred emigráciou. Do roku 1965 bolo v plote vysoké napätie. V pohraničnom pásme boli vysídlené celé dediny. Pád Železnej opony začal v lete 1989 v Maďarsku - v júni vypli elektrické napätie, prestrihli plot a umožnili východným Nemcom emigrovať cez Rakúsko do Západného Nemecka.

Neskoršia história

Súčasný význam

Každý rok sa pri príležitosti štátneho sviatku Deň boja za slobodu a demokraciu pietneho aktu zúčastňujú vysokí predstavitelia Slovenskej republiky: prezident, premiér, politici, veľvyslanci, ale aj niekdajší politickí väzni združení v Konfederácii politických väzňov. Pripomínajú si v príhovoroch význam Novembra 1989 a dôležitosť každodenného boja za slobodu a demokraciu.

Lokalizácia


1 Kozičova
Bratislavský kraj.
Słowacja ,841 10