O projekte

Rok 1918 predstavoval zlomový bod nielen pre európske dejiny, ale aj pre proces budovania pamäti európskych národov. Na mape sa objavili nové krajiny, iné zmenili svoje hranice, niektoré prešli obrovskými spoločenskými zmenami. Ďalšie roky priniesli udalosti, ktoré si vynútili zmenu spôsobu, akým sa ľudia nielen pozerali na minulosť, ale tiež ako o nej mohli hovoriť. Po nepredstaviteľnej tragédii, akou bola 2. svetová vojna, došlo k podriadeniu národov stredovýchodnej Európy sovietskej nadvláde, v dôsledku čoho spoločnosti, spomedzi ktorých sa niektoré len odnedávna mohli tešiť politickej nezávislosti (a vôbec vlastnej štátnosti), boli zotročené nedemokratickým režimom. V dôsledku toho všetky formy verejnej aktivity – vrátane zachovávania spomienky na minulosť – boli v tomto regióne podrobené totálnej kontrole. Rok 1989, kedy sa začala rozpadať sovietska nadvláda nad stredovýchodnou Európou, sa stal začiatkom politických a spoločenských premien, ktoré nabrali podobu nového prístupu k mysleniu o minulosti, ale aj reliktov komunistických čias.

Dnes, sto rokov po ukončení 2. svetovej vojny, je dobré sa spätne pozrieť na premeny, aké sa udiali v priebehu týchto dekád v kolektívnej pamäti spoločností stredovýchodnej Európy. Ponaučenie, ktoré si môžeme vďaka tomu zobrať z minulosti, by malo byť pre nás bezpochyby inšpiráciou, aby sa už nezopakovali dávne chyby.